Posledná zo série mojich úvah o ňom. Netuším totiž, čo iné by mi ešte v súvislosti s ním prišlo na um. Našťastie.
Ahoj, ahoj. Ja pozdravím teba, ty mňa. Ahoj. My sa vlastne vôbec nepoznáme.
Nenávisť.. nenávisť, to je vám ľudia nepríjemná vec.
Nie je to tak veľa, tých spretých desať minút, tak sa moje myšlienkové pochody dnes budú musieť uskromniť.
Dobré ráno. Teda, dobrý večer. Teda, dobrú noc. A vôbec.
Pojedám polievočku a je mi fajn. Neskutočne fajn.
Ďalší diel už nie je pohľadom mladej liečiteľky, ale jej päťročného syna, ktorý zrazu ostal na všetky tie podivné udalosti sám.